ZPMP v SR

Podpora reziliencie rodín s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením v rámci včasnej intervencie - Zhrnutie

ZHRNUTIE

Mojou snahou je interpretovať praktické skúsenosti s rodinami v rámci včasnej intervencii. Na základe toho môžem zobjektivizovať základné východiská úspešnej intervencie:

• úspešné napojenie sa na rodinu a vytvorenie čo najkvalitnejšieho profesionálneho vzťahu medzi rodičom a odborníkom,
• vo včasnej, proces-orientovanej diagnostike dieťaťa a následnom zhodnotení aktuálneho stavu, z ktorého vychádzame a na základe ktorého navrhujeme nové, účinné, výchovné stratégie, nové možnosti pre rodinu a dieťa, návrh zmien, ktoré je vhodné absolvovať,
• umožniť rodine lepšiu orientáciu vo svojej novovzniknutej situácii – zreálniť obraz o dieťati pokiaľ možno s očakávaním pozitívnych zmien, zreálniť možnosti, ale aj limity, ktorými disponuje ako dieťa, tak aj rodina ako systém,
• v realizácii konkrétnych terapeutických cvičení, krokov nápravy a opatrení, zameraných na predchádzanie ťažkostiam, či ich nápravu, stimuláciu vývinu a podporu toho zdravého v dieťati.

Niekedy ani enormné úsilie odborníka nestačí pri zmiernení napätia v rodine a neraz narazíme na skryté či otvorené odmietanie. Sú rodiny, ktoré objektívne vykazujú väčšiu mieru reziliencie ako iné. Faktory, ktoré hodnotím ako pro-rezilientné sú:

• funkčná komunikácia medzi členmi rodiny, spojená s otvoreným úprimným prežívaním emócií,
• kvalitné, otvorené, úprimné vzťahy v rodine, založené na vzájomnej dôvere, tolerancii a vzájomnej láske,
• kvalitné vzťahy aj mimo rodiny (priateľské, rodinné, pracovné...),
• schopnosť rodiny vedieť flexibilne, pohotovo riešiť nové situácie, prijať aj nečakané zmeny, ktoré zvládnu pretransformovať na akési životné výzvy,
• súdržnosť rodiny, ktorá sa prejavuje aj štýlom ako trávia spoločný voľný čas či v dodržiavaní nejakých rodinných rituálov,
• spiritualita, viera, že „veci“ sa dejú, okolnosti prichádzajú rôzne... či pozitívne nastavenie, ladenie... pozitívny pohľad do budúcnosti,
• sociálna podpora, starostlivosť, schopnosť orientácie sa v spleti sociálnych zákonov a poznať možností pomoci.

Ďalej ešte dopĺňam zistenia, ktoré mám vypozorované a patria rovnako medzi faktory, ktoré značne determinujú prijatie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a podieľajú sa na reziliencii:

• druh a stupeň zdravotného postihnutia dieťaťa,
• kedy, za akých okolností k poškodeniu došlo... a akým spôsobom rodičom tieto skutočnosti boli oznámené,
• vek rodičov,
• dosiahnuté vzdelanie rodičov (niekedy sa stretávame so skutočnosťou, že inak prijíma vysokoškolsky vzdelaná, ambiciózna matka dieťa s výrazným mentálnym oslabením a inak dieťa, ktoré má napr. zrakový handicap...),
• poradie v akom sa dieťa do rodiny narodilo (či ide o prvorodené, či je jedináčik, alebo ide o viacdetnú rodinu...),
• dokonca aj bydlisko (či býva rodina na dedine, či v meste – kde je väčšia anonymita),
• úplnosť/ neúplnosť rodiny,
• spiritualita.

Aj rodiny, ktoré nedisponujú z rôznych dôvodov pro-rezilientnými faktormi, resp. rodiny, ktoré následkom narodenia dieťa so zdravotným znevýhodnením vykazujú už znaky dysfunkčnosti môžeme správnym prístupom a v správnom čase podporiť a pomôcť im. Stretnutia s odborníkom, ktoré absolvujú v rámci včasnej intervencie sú ideálnym miestom na takýto druh pomoci. Ako rodina, ktorá má ťažkosti zvládať krízu a ktorá by možno nikdy cielene nevyhľadala odbornú pomoc, ale v rámci pomoci, ktorú vnímajú ako orientovanú striktne len na ich dieťa je nám umožnené sa úspešne na rodinu napojiť a prehodnotiť problém komplexne. Táto skutočnosť je veľkou výhodou nami poskytovanej včasnej intervencii. Ďalšie skutočnosti, ktoré hodnotíme ako pozitíva nami poskytovanej ECI v našich podmienkach sú:

• komplexný servis, ktorý zabezpečuje tím odborníkov (lekár, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, klinický psychológ, logopéd, ergoterapeut...),
• využitie časového priestoru – intervencie sú pravidelné, intenzívne, vzájomne sa doplňujúce aj s inými druhmi procedúr vyplývajúce z absolvovania kúpeľného režimu (rehabilitácia, masáže, plávanie, cvičenie...),
• intenzívny kontakt s rodinou prakticky počas 24 hodín,
• aktívne spoluprežívanie ťažkostí podobného charakteru rodiča s ostatnými rodičmi, ktorí sú spoločne na pobyte,
• zapojenie rodiča do rodičovských diskusných skupín – získajú nadhľad, nové informácie, praktické rady, kontakty...

Na druhej strane si uvedomujeme aj obmedzenia a nevýhody, ktoré takýto druh ECI so sebou prináša, a síce:

• niekedy prvé pobyty v našom zariadení dieťa absolvuje už vo vyššom veku (nad 3-4 roky) a teda je zjavná absencia včasného odborného pôsobenia ako na samotné dieťa, tak aj na rodinu (v rôznom zmysle),
• časový faktor – v našich podmienkach z objektívnych dôvodov sú pobyty len mesačné čo je krátke obdobie na tak rozsiahle pôsobenie a z tohto dôvodu majú intervencie občas charakter skôr len poradenských vstupov – neostáva veľa časového priestoru na zmenu,
• kontakt obyčajne len s jedným rodičom – na zobjektivizovanie skutočností nám chýba pohľad ostatných členov rodiny, resp. pracujeme s informáciami, ktoré nám sprostredkuje zvyčajne len matka dieťaťa,
• niekedy rodina pobyt nezopakuje, alebo prídu vo väčšom časovom odstupe... absencia „spätných väzieb“,
• absentujúca sieť zariadení na Slovensku, kde by bola zabezpečená kontinuálna starostlivosť.

Napriek týmto skutočnostiam som presvedčená (a spätné väzby od našich pacientov sú toho dôkazom), že včasná intervencia, ktorú poskytujeme v našom zariadení je kvalitným a dôležitým zdrojom informácií a inšpirácií pre jednotlivé rodiny, s ktorými prichádzame do kontaktu.

Prax mi potvrdzuje, že väčšina rodín zvláda svoje záležitosti veľmi dobre. Som presvedčená, že ľudia sú oveľa viac resilientní než by sme predpokladali. Najmä v krízových, nečakaných stavoch sa rodič dokáže psychicky zmobilizovať a preukázať obdivuhodnú odolnosť. Keď ide „o dieťa“ rodič doslova zvláda aj dlhodobo „fungovať na kyslíkový dlh“. Preto sa domnievam, že väčšina rodín nepotrebuje žiadnu psychoterapiu (ako sa neraz predpokladá), tieto rezilientné rodiny potrebujú len dostatočnú podporu okolia – a to je aj mojou snahou,  stratégiou, ktorú v rámci intervencií preferujem.

Silvia Šaškievičová, PaedDr.
Liečebný pedagóg

Špecializovaný liečebný ústav Marína š.p., KOVÁČOVÁ
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

LITERATÚRA:

Dickman, I.- Gordon, S. One miracle at a time: How to get help for your disabled child – from the experience of other parent. In: HAVENS, A.I. Becoming a resilient family: Child disaility and the family system. National center on accesibility, [citované 15.03.2006] Dostupné na internete: http://www.indiana.edu/~nca/monographs/17family.shtml.

Habalová, M.: Výchovné poradenstvo – formy, metódy a prostriedky v rámci včasnej intervencie. Doktorská dizertačná práca. PdF UK Bratislava 2010.

Horňáková M.: Včasná intervencia orientovaná na rodinu. Bratislava, UK v Bratislave 2010. ISBN 978-80-223-2915-6.

Křivohlavý, J.: Povídej, naslouchám. Praha, Návrat 1993. ISBN 80-85495-18-X.

Slaninová M.:  Reziliencia rodín so znevýhodnením. In Revue liečebnej pedagogiky 3/2008 roč. II s. 3. 2008. ISSN 1337-5563.

Šolcová I.: Vývoj reziliencie v dětství a dospělosti. Praha, Grada 2009. ISBN 978-80-247-2947-3.

Vygotskij, L. S.: Vývoj vyšších psychických funkcí. Praha, Státní pedagogické nakladatelství  1976.