Font Size

Layout

Cpanel

Včasná intervencia - súčasná prax v SR, európske modely a trendy

MUDr. Mária Orgonášová, Csc.

Narodenie dieťaťa v rodine je zvyčajne radostná udalosť, narodenie dieťaťa so závažnou poruchou štruktúry tela alebo životne dôležitej funkcie, teda s perspektívou sťaženého psycho-motorického vývinu, prináša zväčša obavy o jeho ďalší život. Určite to vždy znamená podstatne väčšie nároky na starostlivosť o dieťa a o jeho výchovu. Na druhej strane však nejde o neriešiteľný, nezvládnuteľný problém pre rodinu, ak by bola okamžite oboznámená s možnými riešeniami v zmysle dostupnej včasnej komplexnej diagnostiky a následnej komplexnej starostlivosti – intervencie. Očakáva sa, že lekár by mal mať záujem aj o ďalší život svojho pacienta, ktorému zachránil život, i keď za cenu trvalých zdravotných následkov, ktoré mu budú sťažovať ďalšie uplatnenie, život v rodine, v spoločnosti. Obzvlášť dôležité je uvedomovať si to u detí s vrodenými poruchami. Poskytnutie prvých informácií od ošetrujúceho lekára o možnej, dokonca pozitívnej budúcnosti, je pre pacienta, ale aj pre jeho rodinných príslušníkov neoceniteľné.

Žiaľ, v súčasnosti nie je zvláštnosťou, že aj v dôsledku nedostatočných informácií niektorý z rodičov nezvládne situáciu a rodinu opustí. Kresťanská rodina má aj v týchto situáciách významnú duchovnú oporu, môže pre citový, duchovný, psycho-motorický vývin dieťaťa vytvoriť optimálne domáce prostredie. Je však samozrejme žiaduca aj komplexná profesionálna starostlivosť a primeraná podpora zo strany verejných inštitúcií.

Starostlivosť o deti s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia sa síce datuje už od 50. rokov minulého storočia, ale nebolo a stále nie je možné hovoriť o systémovej a najmä cieľavedomej komplexnej starostlivosti. Zväčša sa táto starostlivosť, najmä do r. 1989, zabezpečovala segregovane v inštitúciách, v špeciálnych či osobitných školách. Často ani členovia lekárskych posudkových komisií nechápali a nepomáhali riešiť skutočné problémy, ktoré musí zvládať rodina so zdravotne postihnutým dieťaťom a uspokojovali sa s tým, že rodičom odporučili príspevky na invalidné dieťa, vzdelávanie v špeciálnych školách, prípadne umiestnenie dieťaťa do ústavného zariadenia. Tieto zariadenia sú mnohokrát vzdialené aj stovky kilometrov od bydliska rodičov. Problémom bolo aj priznanie a poskytnutie primeraných kompenzačných pomôcok, resp. účelových príspevkov a výhod, ktoré by umožňovali, aby dieťa ostalo v rodine, aby sa mohlo vzdelávať a pripravovať na integrovaný život v zdravej populácii. Osud dieťaťa potom závisel od kvalifikovanosti príslušných ošetrujúcich a odborných lekárov, resp. iných profesionálov, ale tiež od rodinného prostredia a zodpovedného správania sa rodičov dieťaťa.

Skúsenosti aj zo súčasnosti často svedčia o tom, že rodičia, ktorí pri narodení dieťaťa alebo neskôr zistia, že ich dieťa trpí zdravotným postihnutím, sú konfrontovaní s nedostatkom praktických informácií, či už o samotnom postihnutí alebo o tom, akými prostriedkami a terapiami je možné dosiahnuť zlepšenie stavu, resp. ako upraviť prostredie tak, aby negatívne dopady zdravotného postihnutia boli maximálne eliminované. Jednou z najčastejšie hľadaných informácií sú pochopiteľne kontakty na zariadenia, poradne, infromácie o terapiách, o platnej legislatíve, ktorá umožňuje podporu tejto rodine, ale aj kontakty na sponzorov či donorov.

Zahraničné skúsenosti aj medzinárodné požiadavky smerujú k požiadavke vybudovania celoštátnej siete centier včasnej diagnostiky a následnej komplexnej starostlivosti (intervencie) pre podporu psycho-motorického vývinu detí a dorastu, komplikovaného akýmkoľvek zdravotným postihnutím telesnej štruktúry a funkčným deficitom, teda pre komplexnú habilitáciu a rehabilitáciu. Pracovníkmi centra by okrem pediatrov, odborných a rehabilitačných lekárov mali byť tiež psychológovia, fyzioterapeuti, logopédi, liečební pedagógovia, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci a iní medicínski aj nemedicínski špecialisti. Presadiť takýto systémový koordinovaný prístup už dlhé roky stroskotáva na výhovorkách o ekonomických ťažkostiach. Možno by stačilo inak usporiadať a doplniť napr. to, čo už existuje.


Niektoré pracoviská, kde sa v súčasnosti, aspoň do určitej miery, vykonáva včasná diagnostika a včasná intervencia

Zdravotnícky rezort:

  • perinatálne centrá, vrátane ambulancií rizikového vývinu (od 0 rokov),
  • obvodní detskí lekári, detskí lekári – špecialisti (neurológ, rehabilitačný lekár) – od 0 rokov,
  • detské sanatória a detské centrá – rehabilitácia pohybových funkcií (napr. Adeli Medical Centrum, Piešťany, Harmony, Bratislava a i.),
  • Ambulancia včasnej diagnostiky porúch psycho-motorického vývinu detí pri I. Detskej klinike DFNsP.

Školský rezort:

  • špeciálne materské školy (od 3 rokov),
  • pedagogicko-psychologické poradne, špeciálno-pedagogické poradne (od 3 rokov).

Rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny:

  • detské domovy,
  • domovy sociálnych služieb (od 3 rokov).

Je všeobecne známe, že včasná diagnostika a včasná intervencia u detí s poruchami psycho-motorického vývinu je problematika veľmi zložitá a multidisciplinárna a aj preto dodnes u nás nemožno hovoriť o jej systémovom zabezpečovaní. V rokoch 2004 – 2006 bolo Slovensko jedným z partnerov medzinárodného projektu Európsky prístup k vzdelávaniu profesionálov v oblasti včasnej intervencie, ktorý gestorovalo Rakúsko. Ďalšími partnermi projektu boli: Belgicko, Estónsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko, Rumunsko, Španielsko a Česká republika ako strategický partner.

Cieľom projektu bolo:

  • vytvoriť štruktúru Európskej študijnej osnovy (curriculum) pre profesionálov, ktorí pracujú v oblasti včasnej intervencie u detí,
  • dať profesionálom možnosť hodnotiť a akreditovať svoje predchádzajúce tréningy, na základe tejto Európskej študijnej osnovy,
  • dať vzdelávacím inštitúciám možnosť porovnať svoje výučbové ponuky v oblasti včasnej intervencie s touto Európskou osnovo

Ukázalo sa, že v Európe fungujú rôzne modely včasnej intervencie:

a) Stredoeurópsky model – založený najmä na pedagogických postupoch a na pedagogicky orientovaných tréningových modeloch (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Luxembursko) s čiastočne definovanými tréningovými požiadavkami.  Ide o nový typ profesie „Včasná intervencia u detí”.

b) Severoeurópsky model – založený najmä na službách pre komunitu, s rozdielnymi profesionálnymi štruktúrami v pedagogicko-psychologických centrách a habilitačných centrách, ktoré čiastočne pokrývajú oblasť včasnej intervencie.  Profesionálmi sú psychológovia, špeciálni pedagógovia, poradcovia, terapeuti, osobní asistenti bez špecifického profesionálneho vzdelania.

c) Heterogénny juhoeurópsky model – kombinuje medicínske, psychologické a/alebo špeciálne vzdelávacie modely so základnými štrukturálnymi požiadavkami, napr. je tu ponuka španielskej alebo portugalskej možnosti získania magisterského titulu. Profesionálmi sú lekári, psychológovia, špeciálni pedagógovia, poradcovia, terapeuti s čiastočným špecifickým profesionálnym vzdelaním.

d) Východoeurópsky model – stále podporuje iba medicínske postupy, pokiaľ ide o profesionálov a ich vzdelávanie. Profesionálmi sú lekári, terapeuti, špeciálni pedagógovia – prevažne bez špecifického profesionálneho vzdelania.

Výstupmi tohto medzinárodného projektu boli:

  • možnosť získať Európsky vzdelávací certifikát Včasná intervencia na základe ECTS,
  • vypracovanie priameho sebahodnotiaceho inštrumentu pre vyhodnotenie formálneho a
  • neformálneho vzdelávania pre profesionálov a pre vzdelávacie inštitúcie,
  • vytvorenie dočasných certifikačných komisií, pozostávajúcich z predstaviteľov rôznych vzdelávacích inštitúcií, tvorcov vzdelávacích programov, z profesionálnych organizácií a zo zástupcov užívateľov (rodičov detí so zdravotným postihnutím).

Po ukončení tohto medzinárodného projektu bola a je snaha pokračovať v príprave profesionálov pre včasnú intervenciu, ale zatiaľ sa realizovali iba ďalšie projekty cez rezort zdravotníctva: Vyšetrenia psycho-motorického vývinu vo všeobecnej pediatrickej starostlivostiPilotáž skríningov psycho-motorického vývinu pre 2.- 11. preventívnu prehliadku (0-4 rokov) a najmäúčasť na medzinárodnom projekte (Katedra liečebnej pedagogiky na PFUK): Európska iniciatíva za kompetentnosť vo včasnej intervencii (2011 – 2013).


Ak platí, že zabezpečenie duchovného rastu a čo najvyššej vzdelanostnej úrovne sú mimoriadne významné pre osobnostný rast a zmysluplný život človeka, o čo viac to platí v prípade, ak ide o dieťa s poruchou psycho-motorického vývinu! Preto je nevyhnutné vytvárať optimálne podmienky pre vzdelávanie na všetkých vzdelanostných stupňoch. V súčasnosti sa praktizujú viaceré formy výučby detí so zdravotným postihnutím. Významnou je skutočnosť, že legislatívne sa už akceptovala požiadavka začleňovať tieto deti, pokiaľ je to len možné, do bežných škôl. Tým sa dosiahne, že dieťa nemusí už v útlom veku odchádzať od rodičov do vzdialených internátnych podmienok špeciálnych škôl. Integrované vzdelávanie prináša pozitíva aj pre zdravé deti, ktoré majú príležitosť vidieť, ako za výrazne sťažených podmienok svoje povinnosti zvládajú najmä deti s rôznymi zdravotnými problémami. Na druhej strane prax ukazuje, že mnohí učitelia si ešte stále nevedia predstaviť, že by mali v škole, resp. v triede dieťa so špeciálnymi potrebami. Podobne mnohí rodičia s nevôľou prijímajú, že spolužiakom ich dieťaťa sa stalo dieťa s nejakým zdravotným obmedzením.

K správnemu začleneniu do vzdelávacieho systému je nevyhnutná bezbariérová úprava školského prostredia, poskytnutie potrebných kompenzačných pomôcok na kompenzáciu redukovaných, životne dôležitých funkcií,primerané informačno-komunikačné technológie pre vzdelávanie, spolupráca so špeciálnym pedagógom a podľa potreby aj pomoc školského asistenta.

Vytváranie optimálnych podmienok pre dôstojný a plnohodnotný život detí so zdravotným postihnutím od prvého okamihu, keď je zrejmé, že ich život si bude vyžadovať určité špecifické prístupy, je v plnom súlade s celosvetovým trendom a s dokumentmi, prijatými na rôznych medzinárodných úrovniach.

Jedným z posledných prijatých dokumentov je aj Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér). Táto stratégia má za cieľ využiť spoločný potenciál, ktorý ponúkajú Charta základných práv EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ a najmä Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a naplno zužitkovať stratégiu Európa 2020 a jej nástroje. Spúšťa proces, vďaka ktorému dostanú ľudia so zdravotným postihnutím možnosť plne sa zapojiť do spoločnosti rovnako ako iní ľudia. Keďže obyvatelia Európy starnú, budú mať uvedené činnosti hmatateľný dosah na kvalitu života tejto čoraz početnejšej časti európskej populácie. Inštitúcie EÚ a členské štáty sa v rámci tejto stratégie vyzývajú k spolupráci, ktorá pomôže vybudovať Európu bez bariér pre všetkých.

V podmienkach SR sa aktuálne pripravuje Národný program starostlivosti o deti a dorast v SR, Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2013 – 2020 a Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR so samostatnou kapitolou, týkajúcou sa ochrany a podpory ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. V týchto dokumentoch je už venovaná pozornosť aj včasnej intervencii a následnému začleneniu do plnohodnotného života aj napriek zdravotným obmedzeniam.

Možnosti profesijnej a sociálnej integrácie ľudí so zdravotným postihnutím, bez ohľadu na stupeň a povahu ich postihnutia, sú podmienené spoločenskými a individuálnymi opatreniami na všetkých úrovniach, ktoré by im v konečnom dôsledku umožnili plnohodnotne žiť a pracovať, pokiaľ možno v bežných pracovných podmienkach. Možno očakávať, že celospoločenské opatrenia budú mať pozitívny efekt aj z hľadiska ekonomického, pretože je známe, že vďaka efektívnej habilitácii a rehabilitácii, ako aj vďaka kompenzáciám, dospelá osoba so zdravotným postihnutím, ktorá je spoločensky a pracovne správne začlenená, sa stáva platiteľom priamych aj nepriamych daní a odvodov a jej rodina je primerane odbremenená a môže sa tiež venovať pracovným a spoločenským aktivitám.

Na záver ešte odkaz zdravotne ťažko postihnutého, svetoznámeho anglického astrofyzika, nositeľa Wolfovej ceny za fyziku v r. 1988:

Je našou morálnou povinnosťou odstrániť bariéry a investovať dostatočné množstvo prostriedkov a odborných znalostí na odblokovanie potenciálu ľudí so zdravotným postihnutím. Nepriateľom nášho poznania nie je ignorantstvo, ale ilúzia, že už všetko vieme.

 Prof. Stephen William Hawking

 

 

 

 

 

Sledujte nás

Sme aj na sociálnych sieťach.
Sledujte nás a spojte sa s nami!

Sponzor webu:


Ďakujeme za bezplatný webhosting od firmy Websupport

Práve tu je 123 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Nachádzaš sa tu: Home Témy Včasná starostlivosť Včasná intervencia - súčasná prax v SR, európske modely a trendy